Braessov paradox

alebo overthinking, overstaffing, overconfidence…

Braess’s paradox zadefinoval v roku 1968 nemecký matematik Dietrich Braess, ktorý si všimol, že pridanie cesty k preťaženej cestnej dopravnej sieti by mohlo zvýšiť celkovú dĺžku trvania cesty. Pridaním dodatočnej kapacity do siete, keď sa pohyblivé entity sebecky rozhodnú pre svoju trasu, môže v niektorých prípadoch znížiť celkový výkon. Je to preto, že Nashova rovnováha takéhoto systému nie je nevyhnutne optimálna. Jednotliví vodiči sú schopní zlepšiť svoje cestovné časy tým, že zmenia trasy, ktorými pôjdu. V prípade Braessovho paradoxu budú vodiči pokračovať v menení, kým nedosiahnu rovnováhu napriek zníženiu celkového výkonu.

Teoreticky by bolo možné vylepšiť funkčnosť siete s odstránením určitých častí.

Paradox môže mať analógie v elektrických sieťach a biologických systémoch. Ale aj v biznise, či už samotnom obchode nelogickým pridávaním ďalších a ďalších produktov či predajných kanálov, alebo aj samotnom riadení firiem – stavaním organizačných štruktúr, nových oddelení a pozícií, pretláčaní podporných úsekov na úroveň biznisu a pod.

Následne sa firma naplní neproduktívnymi vedúcimi pracovníkmi bez fantázie a stredným manažmentom. Firmy pôvodne inovatívne, tvrdo pracujúce a úspešné už nie sú schopné sa prispôsobiť tejto kultúre. Objavuje sa bratríčkovanie, elitárstvo, nadmerná (seba)dôvera a zvrátené stimuly.