Business and management consulting company Teron Solutions

Rational ignorance

Posted by: In: blog 26 feb 2019 Comments: 0

Je nemožné všetko poznať. Určitý stupeň nevedomosti je nevyhnutný, a my všetci sa musíme osobne rozhodnúť, čo stojí za to vedieť. Racionálna ignorácia pomáha každému z nás rozhodnúť sa, ktoré informácie budú najviac užitočné a zostať neinformovaný o téme, ak náklady na získanie informácie sú vyššie ako odhadované potenciálne prínosy.

Ľudia môžu získať z nových poznatkov rôzne výhody: môžu byť úspešnejší v práci, lepší v komunikácii alebo len uspokoja svoju zvedavosť. Napriek tomu, vzdelávanie a porozumenie vyžaduje čas, energiu či financie, ktoré by mohli byť použité na inom mieste. Aj keď samotné informácie môžu ponúkať určitú hodnotu, musia stáť za to. V konečnom dôsledku ide o pomer nákladov a prínosov.

Nevedomosť o probléme sa považuje za “racionálny prístup”, ak náklady na vzdelávanie môžu prevážiť akýkoľvek potenciálny prínos, ktorý by od tohto rozhodnutia mohol rozumne očakávať, a preto by bolo iracionálne tak strácať čas. To má dôsledky pre kvalitu rozhodnutí prijatých veľkým počtom ľudí, ako napríklad vo všeobecných voľbách. Pri nich je pravdepodobnosť, že niektorý z hlasov zmení výsledok, veľmi malý.

Termín sa najčastejšie využíva v ekonómii (teória verejnej voľby), ale aj disciplínach skúmajúcich racionalitu a výber (filozofia, teórie poznania a hier).

Obchodníci môžu využiť racionálnu ignoráciu zvyšovaním zložitosti rozhodovania. Ak je rozdiel v hodnote medzi kvalitným produktom a zlým produktom nižší ako náklady na vykonanie výskumu, potom je racionálnejšie pre spotrebiteľa vyhodnotiť len základnú výhodnosť a dostupnosť. Preto je v záujme výrobcu výrobku s nižšou hodnotou rozširovať prvky a možnosti, prípadne kombinácie balíkov, ktoré majú tendenciu zvyšovať počet zákazníkov. Tí sa totiž rozhodnú, že je príliš veľký problém pri rozhodovaní na základe dostupných informácií.

Politika a voľby majú rovnakú dynamiku – volič potrebuje značný objem informácií na to, aby sa vedel racionálne rozhodnúť o kandidátoch alebo stranách. Druhá strana preto presadzuje jednohlasné hlasovanie alebo stranícke hlasovanie, ktoré smeruje v prospech politikov, ktorí v skutočnosti nereprezentujú voličov.

Mnoho ľudí si uvedomuje iracionalitu jednotlivých voličov a túto informáciu spracujú rôznymi spôsobmi. Niektorí sa rozhodnú sústrediť sa len na niekoľko problémov, ktoré odrážajú ich vlastné záujmy, niektorí sa pridajú ku konkrétnej strane, o ktorej sa domnievajú, že predstavujú ich hodnoty a niektorí sa rozhodnú nehlasovať.

Zatiaľ čo väčšina z nich je neinformovaná, mnohí sú dezinformovaní a ovplyvnení ostatnými. Mnohí ignorujú nové informácie, ktoré sú v kontraste s ich aktuálnym poznaním, pretože vyžadujú hlbší pohľad. Nevzdelaný volič sa síce môže javiť ako neškodný na individuálnej úrovni, neinformovaný a dezinformovaný volič môže v demokracii vytvárať problémy. Ak voliči nebudú informovaní, ich hlasy budú identické, ak vôbec hlasujú. Vláda ich potom nebude zastupovať tým, že odzrkadľujú ich želania. Výsledkom je vznik záujmových skupín s väčším vplyvom na politiku. Následne sa rozvinie lobovanie firiem za svoje ciele namiesto za najlepšie záujmy ľudí.

 

Sorry, the comment form is closed at this time.

Related Posts