Jacques Prévert -
10 poems

Hudobné pásmo, kde každá pieseň je inšpirovaná textom Jacquesa Préverta, spracovaná s využitím najmodernejších technológií a umelej inteligencie.

0:00 / 0:00
zvuk z tejto stránky

Tri zápalky po sebe zažíhané do noci
Prvá aby som ti videl celú tvár
Druhá aby som ti videl oči
Posledná aby som ti videl ústa
A úplná tma aby som vedel, že to nie je klam
Keď si ťa objímam

Stratená hladná zimomravá
Sama a v dlani groša niet
Dievčina šestnásťročná
Stála tam nehybne jak kvet
Na námestí de la Concorde
Pätnásteho augusta naobed.

Pomaranč na stole
A šaty na koberec zleteli
Ty ležíš v mojej posteli
Dar sladkosti prítomnosti
A vlažná noc kolotá
Teplota môjho života

Aká som taká som
Som jednoducho žena
Keď sa mi zachce smiať
Smejem sa pojašená
Mám rada kto ma rád
Čia to vina nakoniec
Že nebýva to akurát
Stále ten istý milenec
Aká som taká som
Som žena odpoviete
A všetko je to v tom
Čo ešte viacej chcete

Proste sa rada páčim
Čo chcete od ženy
Vysoké podpätky mám
A profil nádherný
Mám prsia veľmi tvrdé
A oči okaté
Nech sa vám ráči
Do toho vám nič nie je
Aká som taká som
Proste sa ľudom páčim

Do toho vám nič nie je
Čo sa mi pridalo
Milovala som muža
Aj on mňa nemálo
Tak ako ľudia mladí
Majú sa proste radi
Radi a radi
A tak mi pokoj dajte
Na nič sa nepýtajte
Veď páčim sa aj vám.

Nesmierne a červené
Nad strechou Veľkého paláca
Sa zimné slnce potáca
A vytráca
Jak ono sa aj moje srdce vytratí
A odíde aj všetka moja krv
Odíde hľadať ťa
Moja láska
Moja láska
A nájde ťa
Tam kde si.

V manéžach lží
Červený koník tvojho úsmevu
Sa krúti
A ja tam stojím v svojej skľúčenosti
So smutným bičom skutočnosti
A nemám čo povedať
Tvoj úsmev je taký pravdivý
Ako právd mojich štyroch počet prostý.

Čo vody pod mostami pretieklo
a nejeden prúd krvavý
Lež láske prúdi pri nohách
mohutný potok belavý
A v tých záhradách mesiaca
kde každý deň tvoj sviatok slávi
v snoch tečie potok spevavý
ten mesiac je kruh mojej hlavy
belasé veľké slnce sa v ňom točí
To slnce to sú tvoje oči.

Levica malá moja milá
ťažko som znášal tvoje pazúriky
a tak som ťa dal kresťanom
Lež rád som ťa mal to je v tom
Keby si mi tak odpustila
levica malá moja milá.

Vo svite luny žiarili tvoje mladé prsia
ale on hodil
mrazivú skalku
studený kameň žiarlivosti
na odlesk
tvojej krásy
čo v letnej nádhere
na rieke krepčila si.

A sklenky boli prázdne
a fľaša rozbitá
a lôžko otvorené
a dvere zavreté
A všetky hviezdy sklené
šťastia a tvojej krásy
v izbe zle zametenej
žiarili v hustom prachu
A bol som na smrť spitý
horel som radosťou
Ty opitá a živá
a nahá v mojich rukách.