Business and management consulting company Teron Solutions

SMART or NICE

Posted by: In: blog 02 júla 2018 Comments: 0

“Smart and conscientious” – predpoklad pre kariérny úspech človeka, ako povedal obdivovaný a zároveň nenávidený Jordan Peterson. Tento koncept bol cieľom výskumu Univerzity z Warwick a Minnesota, ktorého výsledky boli uverejnené v októbri 2015 a marci 2018. Tie potvrdili, že chytrí ľudia a inteligencia viac prispievajú ku schopnosti spolupráce na pracovisku a všeobecne v spoločnosti.

Samozrejme, aj výsledok vlastností ako príjemnosť, ústretovosť či veľkorysosť je pozitívny, ale v menšej miere a len na začiatku. Nadpriemerne inteligentní, k okoliu menej vľúdni ľudia, prosperujú však viac a v dlhodobom meradle.

Ekonómovia už predtým naznačili, že uvažovanie o ostatných ľuďoch a všeobecný prosociálny postoj je to, čo motivuje ľudí k spolupráci. Rovnako ako dodržiavanie noriem a rešpektovanie inštitúcií nás posúva smerom k spoločensky užitočnejšiemu správaniu. Dôkladný záujem nás vedie k tomu, aby sme sa stali skutočne dobrými občanmi a že v spoločnosti vzniká spolupráca, ak sú ľudia dostatočne inteligentní, aby predvídali sociálne dôsledky svojich konaní vrátane následkov pre ostatných.

Inteligencia sa tým pádom stáva primárnou podmienkou súdržnej a spolupracujúcej spoločnosti.

FIT IN alebo (nielen korporátna) realita

“Zapadnúť do kolektívu” – hlavný atribút stavania pracovného kolektívu, poukazujúci na neznalosť, alebo nepochopenie princípov diverzity, pričom tému odlišnosti netreba limitovať iba na genderové záležitosti. Tam sa zasekla veľká časť politickej reprezentácie a aktivistov proti diskriminácii, bojujúcich vlastne s dôsledkami prirodzenej odlišnosti, keďže s príčinami sa bojovať nedá.

Pokiaľ medián IQ spoločnosti klesá od 70tych rokov, koncept “zapadnutia do kolektívu” sa môže pre niekoho javiť ofenzívny, ak nie rovno urážlivý. Opätovne sa rieši skôr dôsledok (roztvorenie nožníc a nesúlad medzi skupinou a jednotlivcom) než samotnou príčinou (postupné znižovanie pôvodne vysokej úrovne odbornej spôsobilosti zamestnancov, zvyčajne v dôsledku zníženia štandardov prijímania zamestnancov, odchodu kľúčových ľudí alebo degradácie kultúry organizácie), často posilňovanou javom známym ako “Bozo Effect”.

Žijeme v dobe takejto “Bozo” explózie a konceptu kolektívu, kde sa nadraďujú práva skupiny pred právami jednotlivcov?

Tí, ktorých učil Vilo vedia o podobnosti s marxistickým učením a jeho katastrofálnymi dôsledkami.

Rozpor medzi výsledkami vedeckých výskumov a realitou však naznačuje omnoho vážnejší problém.

Sorry, the comment form is closed at this time.

Related Posts