Twenty Something

alebo pohľad na roky, začínajúce v kalendári na dvetisíc dvadsať a niečo…

Nasledujúce obdobie budeme čeliť dôsledkom viacerých paralelných príčin. Otázkou je len, či to všetko na nás dopadne naraz, alebo sa to prejaví postupne. Prvé slovenské firmy dosiahli dospelý vek 30 rokov, majitelia prežili divoké deväťdesiate roky aj striedanie rôznorodých slovenský vlád. Ich produkty aj riešenia sú úspešné aj v širšom než domácom regióne a zaslúžia si za to uznanie. Niektoré však ostali v tých deväťdesiatych rokoch, podaktorí bohužiaľ aj s typickými garážovými spôsobmi podnikania. Pôvodní majitelia zaťažení budovaním vlastných firiem nedokázali, ani nemali ako držať krok so silným vývojom za stenami ich firiem. S potenciálnym manažmentom, ktorý by ich nahradil si už nedokážu rozumieť. Stále trvajú na dodržiavaní zabehaných postupov a vlastných predstáv fungovania spoločnosti. Ich zamestnanci zostávajúci dlhodobo v bubline zlatých klietok sú na pozíciach v iných firmách nepoužiteľní. Akákoľvek zmena na trhu má vážne dopady na chod spoločnosti…

Od roku 1989 počet vysokých škôl na Slovensku nepretržite stúpal. V súčasnosti pôsobí na území Slovenska 35 vysokých škôl. Táto predimenzovanosť znamená, že počet prijatých študentov sa doťahuje, alebo prevyšuje počet maturantov v regiónoch. Táto nerovnávaha presúva súťaživosť na stranu poskytovateľa vzdelania, nastáva postupné znižovanie pôvodne vysokej úrovne, zvyčajne v dôsledku zníženia štandardov prijímania, odchodu kľúčových pedagógov a následne aj degradácia samotnej hodnoty vzdelania. Absolventi plní presvedčenia o svojej nadpriemernosti požadujú len adekvátne pozície s príslušnými platovými podmienkami, ktoré často nie sú vyvážené ich pridanou hodnotou pre zamestnávateľa. Absencia dodatočného vzdelávania limituje budúcu efektivitu zamestnancov, následne aj spoločnosti…

Nízka nezamestnanosť na Slovensku v posledných rokoch zmenila aj postavenie firiem voči zamestnancom. Snaha spoločností o udržanie mladej a stále lacnej generácie zvyšuje náklady a ďalej len upevňuje sebavedomie nepostavené na skutočnej kompetencii, čiže na vzdelaní vycibreným praxou. Pôvodné hodnoty sú vytláčané ideológiou individuálnej nárokovosti, rovnostárstva a relativizovania tradičných hodnôt. To všetko sa stáva nebezpečnou kombináciou pri očakávaní krízy. Samozrejme zavedenie vzorca pri minimálnej mzde, na mzdu naviazané odvody a rôzne sociálne experimenty vytvárajú silné zaťaženie pre zamestnávateľov a podnikateľov na Slovensku.

Čaká nás zaujímavé obdobie. Veľa spoločností ukonči svoju činnosť a ľudia prídu o prácu. Na vine nie je zlý trh, zlá vláda či nebodaj konkurencia. Sami si za to môžeme.