Business and management consulting company Teron Solutions

Twenty Something

Marec 2020

Strach zabíja myslenie. Strach je malá smrť prinášajúca úplné zničenie.
(F. Herbert: Duna, Bene Geseritské litánie proti strachu)

 

Dôležitosť kritického myslenia si viac než inokedy uvedomujeme v časoch krízy, ako je napr. prebiehajúca pandémia COVID-19 u nás a vo svete. V záplave často protichodných informácií a stratégií, ako bojovať s novým koronavírusom, sa bez schopnosti interpretácie štatistických informácií či kritického hodnotenia argumentov nezaobídeme. Ako je to teda s naším myslením v čase korony?

 

Vladimíra Čavojová

Treba si uvedomiť, že ide o situáciu s veľkou mierou neistoty a neistota v nás často vzbudzuje úzkosť a strach. Strach je dôležitý pre prežitie, lebo signalizuje, že na nás číha nejaké nebezpečenstvo a my sa máme pripraviť na boj alebo útek. Keď náš mozog zachytí zmyslami niečo, čo by nás mohlo ohrozovať, evolučne staršie časti mozgu reagujú okamžite a predbehnú našu mozgovú kôru, kde sídli vedomé myslenie. Má to aj svoju logiku – keď nás bezprostredne ohrozuje predátor, nemá veľkú pridanú hodnotu špekulovať nad tým, čo robiť, ale skôr zobrať nohy na plecia. Pri strachu zvyčajne vieme, čoho sa bojíme (napr. vírusov). Pri úzkosti si nemusíme vždy uvedomovať, čoho sa bojíme; zažívame neistotu, lebo nevieme, čo nás môže ohroziť a tak máme pocit, že nás môže ohroziť prakticky čokoľvek. Úzkosť je očakávanie ohrozenia.

 

Ohrozujúce a stresujúce udalosti sa často spájajú s oživením rôznych konšpiračných presvedčení, ktoré ľuďom poskytuje jednoduché vysvetlenia a pomáha im znižovať pocity úzkosti a nedostatku kontroly. Slovenskí vedci z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV pod vedením Dr. Jakuba Šrola skúmali, či pocity úzkosti a nedostatku kontroly v súvislosti s prepuknutím pandémie COVID-19 majú za následok, že ľudia viac podliehajú konšpiračným teóriám o novom koronavíruse. Keďže sa témou nepodložených presvedčení zaoberajú na SAV dlhodobejšie, preskúmali aj či nárast konšpiračných teórií o koronavíruse bude súvisieť aj s väčšou akceptáciou iných nepodložených presvedčení, ako sú iné konšpiračné teórie, viera v paranormálne javy či pseudovedu. A naozaj sa ukázalo, že čím ľudia vnímajú riziko koronavírusu ako vyššie a čím menej dôverujú, že autority robia dostatok opatrení, tým sú u nich vyššie pocity úzkosti a nedostatku kontroly, ktoré zas vedú k vyššiemu prijímaniu konšpiračných teórií o novom koronavíruse. Navyše, pocity úzkosti a ohrozenia vedú aj k väčšej akceptácii aj ostatných nepodložených presvedčení a prijímaniu pseudovedy. To môže byť nebezpečné práve preto, že ľudia môžu kvôli podľahnutiu dezinformáciám voliť neúčinnejšie alebo škodlivé spôsoby, ako sa pred nákazou chrániť.

 

Hoci je teda náš strach v súčasnej situácii oprávnený a vieme, čoho sa bojíme, neistota tieto pocity strachu len umocňuje a je oveľa náročnejšie než inokedy zachovať si „chladnú hlavu“ a myslieť „racionálne“. Máme však predsa len jednu výhodu, vírus je síce okom neviditeľný a ľahko vzbudzuje dojem „všadeprítomnosti“, no dáva nám čas na premýšľanie. A túto výhodu netreba zo strachu zahodiť.

 


Január 2020
analogue picture in Danubiana by Slavomír Varcholík

Roman Takáč

Nasledujúce obdobie budeme čeliť dôsledkom viacerých paralelných príčin. Otázkou je len, či to všetko na nás dopadne naraz, alebo sa to prejaví postupne.

 

Prvé slovenské firmy dosiahli dospelý vek 30 rokov, majitelia prežili divoké deväťdesiate roky aj striedanie rôznorodých slovenský vlád. Ich produkty aj riešenia sú úspešné aj v širšom než domácom regióne a zaslúžia si za to uznanie. Niektoré však ostali v tých deväťdesiatych rokoch, podaktorí bohužiaľ aj s typickými garážovými spôsobmi podnikania. Pôvodní majitelia zaťažení budovaním vlastných firiem nedokázali, ani nemali ako držať krok so silným vývojom za stenami ich firiem. S potenciálnym manažmentom, ktorý by ich nahradil si už nedokážu rozumieť. Stále trvajú na dodržiavaní zabehaných postupov a vlastných predstáv fungovania spoločnosti. Ich zamestnanci zostávajúci dlhodobo v bubline zlatých klietok sú na pozíciach v iných firmách nepoužiteľní. Akákoľvek zmena na trhu má vážne dopady na chod spoločnosti…

 

Od roku 1989 počet vysokých škôl na Slovensku nepretržite stúpal. V súčasnosti pôsobí na území Slovenska 35 vysokých škôl. Táto predimenzovanosť znamená, že počet prijatých študentov sa doťahuje, alebo prevyšuje počet maturantov v regiónoch. Táto nerovnávaha presúva súťaživosť na stranu poskytovateľa vzdelania, nastáva postupné znižovanie pôvodne vysokej úrovne, zvyčajne v dôsledku zníženia štandardov prijímania, odchodu kľúčových pedagógov a následne aj degradácia samotnej hodnoty vzdelania. Absolventi plní presvedčenia o svojej nadpriemernosti požadujú len adekvátne pozície s príslušnými platovými podmienkami, ktoré často nie sú vyvážené ich pridanou hodnotou pre zamestnávateľa. Absencia dodatočného vzdelávania limituje budúcu efektivitu zamestnancov, následne aj spoločnosti…

 

Nízka nezamestnanosť na Slovensku v posledných rokoch zmenila aj postavenie firiem voči zamestnancom. Snaha spoločností o udržanie mladej a stále lacnej generácie zvyšuje náklady a ďalej len upevňuje sebavedomie nepostavené na skutočnej kompetencii, čiže na vzdelaní vycibreným praxou. Pôvodné hodnoty sú vytláčané ideológiou individuálnej nárokovosti, rovnostárstva a relativizovania tradičných hodnôt. To všetko sa stáva nebezpečnou kombináciou pri očakávaní krízy. Samozrejme zavedenie vzorca pri minimálnej mzde, na mzdu naviazané odvody a rôzne sociálne experimenty vytvárajú silné zaťaženie pre zamestnávateľov a podnikateľov na Slovensku.

 

Čaká nás zaujímavé obdobie. Veľa spoločností ukonči svoju činnosť a ľudia prídu o prácu. Na vine nie je zlý trh, zlá vláda či nebodaj konkurencia. Sami si za to môžeme.