Business and management consulting company Teron Solutions

Twenty Something

Máj 2020

Štatistika Slovensku nie je naklonená. Je nás málo na to, aby sme dokázali dať svetu nositeľa Nobelovej ceny, ktorý by sa tu narodil a aj študovalNie je nás ani dosť na to, aby sa tu mohol štatisticky vyskytnúť majster sveta v šachu. Aj tak by sme si ho nevážili, nám stačia ľahko pozerateľné športy s jednoduchšími pravidlami. A najlepšie také, o ktorých v ostatných krajinách možno ani netušia, ale my v nich vynikáme.

Roman Takáč

Sme majstri vo vytváraní vlastných kritérií úspešnosti, čím sa často a cielene odkláňame od samotnej podstaty. Kĺžeme po povrchu z nepodstatných informácií, kompetenciu odvodzujeme z hodnôt, ktoré časom skôr podliehajú skaze než vývoju. Vytvárame si nezmyselné rebríčky s marginálnymi ukazovateľmi, ktoré môžu ale nemusia značiť úspešnosť, skôr náhodu alebo šťastie. Kým začiatok storočia patril tichým a pokorným lídrom (oida ouden eidós – viem, že nič neviem), dnešok je skôr deklaráciou vlastných pocitov a sebadôvery (Fake it till you make it).

Samozrejme riaditeľ spoločnosti môže byť za zlé výsledky odvolaný (pri zázračnom F&F samozrejme neplatí). Omnoho horšie je to ale v správe krajiny, manažment štátu sa len tak ľahko odvolať nedá. Na druhej strane je až nelogické ako jednoducho sa na významné pozície dá dostať. Kandidáti nerobia testy spôsobilosti, nemusia preukázať vzdelanie a svedomitosť, či nebodaj schopnosť kritického myslenia. V komunálnych voľbách 2018 na bratislavského primátora sa zúčastnilo len 40,6% oprávnených voličov, z čoho víťazovi pripadlo 36,5%. To znamená, že necelých 15% voličov vložilo dôveru do rúk skôr zbožnej predstave vytvorenej médiami. Parlamentných volieb 2020 sa zúčastnilo 65,8% oprávnených voličov (z toho víťazovi pripadlo 25%.). Vo výsledku iba 16% voličov zabezpečilo nebezpečne dominantnú pozíciu jednému “hráčovi”…

Kombinácia štatistiky (slovenský mikropriestor) a pokrivených hodnôt vnímania kompetentnosti nám priniesla výraznú zmenu prostredia, tak ako na riadiacich pozíciách firiem ale aj vedenia štátu. Nespokojný zamestnanec má tri možnosti – adaptácia, pokus o zmenu alebo odchod do iného zamestnania…

 


Apríl 2020

Štandardné operatívne modely fungovania sa vo firmách pozdvihnú niekoľko úrovní vyššie.
(Joseph B. Fuller, Harvard Business School Professor of Management Practice in General Management)

 

Nielen učitelia ekonómie a biznismeni sa už niekoľko týždňov vyjadrujú k zmenám, ktoré so sebou prináša fungovanie spoločnosti počas počas korony, ale aj zmene nášho života, keď akútna kríza odznie.

Martina Králová

Poďme sa na to pozrieť z pohľadu ekosystému vnútri firiem a denno-dennej operatívy. Podobne ako v školstve a spôsobe vzdelávania, digitalizácia vo firmách sa zrýchlila kozmickou rýchlosťou. Stretnutia sa presunuli do online prostredia a zamestnanci do svojich domácich kancelárií ”o čom naše IT a IT security nechcelo ani len uvažovať a diskutovať, stalo sa realitou”. Zdieľanie dokumentov, vizualizácia dát, akcieschopnosť aj keď ste na home-office, nie je samoúčelná, je nutnosťou. Mnohí priznávajú, že odpadávajú zbytočné činnosti aj stretnutia. Súčasne po niekoľkých video-konferenčných hovoroch bez ohľadu na platformu sa cítia viac unavení ako pri osobnej interakcii.

“4C” (resp. 4K v slovenčine) sú zručnosti 21.storočia, o ktorých sa hovorilo najmä v súvislosti s učením mäkkých zručností našich detí. Sú však kľúčové aj pri zmene fungovania firiem v priebehu pár dní.

1.Komunikácia – prejsť z osobnej komunikácie do vzdialenej a digitálnej. Byť nielen pasívne pripojený, ale aj fungovať. Byť schopný si napríklad zorganizovať skype call s obchodným partnerom namiesto návštevy.

2.Kolaborácia resp. spolupráca – zrealizovať zákazku vrámci firmy alebo zmeniť spôsob distribúcie výrobkov alebo služieb, na to potrebujete nielen seba ale aj spolupracujúcich kolegov. Zmeniť otváracie hodiny pobočiek a súčasne ich zladiť s OČR obsluhy, súčasne posilniť call-centrum a online predaj. Operátori alebo banky určite zverejnia pár zaujímavých “case-studies”.

3.Kritické myslenie – vedieť si vyhodnotiť, ktoré informácie dávajú zmysel a ktoré nie, a na základe nich konať. Veľa firiem čakalo na scenár ekonomickej pomoci od štátu. Mnoho iných čakalo na správy a súčasne sa pripravovalo aj na tie najťažšie scenáre.

4.Kreativita – schopnosť sa vynájsť a pripraviť alternatívny scenár fungovania biznisu, ktorý sa dá prakticky okamžite zrealizovať. Napriek karanténe sa firmy snažili nájsť spôsob predaja aj na hrane smerníc a v súlade s vysokými hygienickými požiadavkami – typický predaj cez okienko v gastro alebo donáška zrnkovej kávy a koláčov domov, ktorá nebola presne definovaná a záležalo od konkrétneho pracovníka na hygiene a jeho dobrej vôli alebo nevôli urobiť chybu. Výdaj tovaru zakúpeného online “buy online, pick in/in front of store” (kupovať online a vyzdvihnúť v obchode) sa zmenilo na “vyzdvihnúť na stolíku pred obchodom” atď. Niekde rýchle riešenie neexistovalo. Napríklad vo výrobe, kde váš subdodávateľ vám kvôli karanténe nevie dodať potrebné diely a väčšina vašich zamestnancov musí tak zostať doma na prekážkach v práci. Dnes sa však už uvažovanie posunulo do roviny, kde je výhodnejšie aj pri vyšších nákladoch presunúť subdodávku bližšie. Samotná EU pripravuje fondy na podporu výroby vrámci Európy a ich “návrat” z Číny.

Niektoré ad hoc úpravy sa stanú trvalými a na niektoré scenáre sa budú chcieť firmy naozaj pripraviť, nielen do zásuvky. Kľúčoví ľudia so schopnosťou využiť svoje 4C’s a správne vybrané digitálne nástroje pre vnútorné fungovanie firmy sú však určite trvalou konkurenčnou výhodou.

 


Marec 2020

Strach zabíja myslenie. Strach je malá smrť prinášajúca úplné zničenie.
(F. Herbert: Duna, Bene Geseritské litánie proti strachu)

 

Dôležitosť kritického myslenia si viac než inokedy uvedomujeme v časoch krízy, ako je napr. prebiehajúca pandémia COVID-19 u nás a vo svete. V záplave často protichodných informácií a stratégií, ako bojovať s novým koronavírusom, sa bez schopnosti interpretácie štatistických informácií či kritického hodnotenia argumentov nezaobídeme. Ako je to teda s naším myslením v čase korony?

 

Vladimíra Čavojová

Treba si uvedomiť, že ide o situáciu s veľkou mierou neistoty a neistota v nás často vzbudzuje úzkosť a strach. Strach je dôležitý pre prežitie, lebo signalizuje, že na nás číha nejaké nebezpečenstvo a my sa máme pripraviť na boj alebo útek. Keď náš mozog zachytí zmyslami niečo, čo by nás mohlo ohrozovať, evolučne staršie časti mozgu reagujú okamžite a predbehnú našu mozgovú kôru, kde sídli vedomé myslenie. Má to aj svoju logiku – keď nás bezprostredne ohrozuje predátor, nemá veľkú pridanú hodnotu špekulovať nad tým, čo robiť, ale skôr zobrať nohy na plecia. Pri strachu zvyčajne vieme, čoho sa bojíme (napr. vírusov). Pri úzkosti si nemusíme vždy uvedomovať, čoho sa bojíme; zažívame neistotu, lebo nevieme, čo nás môže ohroziť a tak máme pocit, že nás môže ohroziť prakticky čokoľvek. Úzkosť je očakávanie ohrozenia.

 

Ohrozujúce a stresujúce udalosti sa často spájajú s oživením rôznych konšpiračných presvedčení, ktoré ľuďom poskytuje jednoduché vysvetlenia a pomáha im znižovať pocity úzkosti a nedostatku kontroly. Slovenskí vedci z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV pod vedením Dr. Jakuba Šrola skúmali, či pocity úzkosti a nedostatku kontroly v súvislosti s prepuknutím pandémie COVID-19 majú za následok, že ľudia viac podliehajú konšpiračným teóriám o novom koronavíruse. Keďže sa témou nepodložených presvedčení zaoberajú na SAV dlhodobejšie, preskúmali aj či nárast konšpiračných teórií o koronavíruse bude súvisieť aj s väčšou akceptáciou iných nepodložených presvedčení, ako sú iné konšpiračné teórie, viera v paranormálne javy či pseudovedu. A naozaj sa ukázalo, že čím ľudia vnímajú riziko koronavírusu ako vyššie a čím menej dôverujú, že autority robia dostatok opatrení, tým sú u nich vyššie pocity úzkosti a nedostatku kontroly, ktoré zas vedú k vyššiemu prijímaniu konšpiračných teórií o novom koronavíruse. Navyše, pocity úzkosti a ohrozenia vedú aj k väčšej akceptácii aj ostatných nepodložených presvedčení a prijímaniu pseudovedy. To môže byť nebezpečné práve preto, že ľudia môžu kvôli podľahnutiu dezinformáciám voliť neúčinnejšie alebo škodlivé spôsoby, ako sa pred nákazou chrániť.

 

Hoci je teda náš strach v súčasnej situácii oprávnený a vieme, čoho sa bojíme, neistota tieto pocity strachu len umocňuje a je oveľa náročnejšie než inokedy zachovať si „chladnú hlavu“ a myslieť „racionálne“. Máme však predsa len jednu výhodu, vírus je síce okom neviditeľný a ľahko vzbudzuje dojem „všadeprítomnosti“, no dáva nám čas na premýšľanie. A túto výhodu netreba zo strachu zahodiť.

 


Január 2020

Nasledujúce obdobie budeme čeliť dôsledkom viacerých paralelných príčin. Otázkou je len, či to všetko na nás dopadne naraz, alebo sa to prejaví postupne.

 

Roman Takáč

Prvé slovenské firmy dosiahli dospelý vek 30 rokov, majitelia prežili divoké deväťdesiate roky aj striedanie rôznorodých slovenský vlád. Ich produkty aj riešenia sú úspešné aj v širšom než domácom regióne a zaslúžia si za to uznanie. Niektoré však ostali v tých deväťdesiatych rokoch, podaktorí bohužiaľ aj s typickými garážovými spôsobmi podnikania. Pôvodní majitelia zaťažení budovaním vlastných firiem nedokázali, ani nemali ako držať krok so silným vývojom za stenami ich firiem. S potenciálnym manažmentom, ktorý by ich nahradil si už nedokážu rozumieť. Stále trvajú na dodržiavaní zabehaných postupov a vlastných predstáv fungovania spoločnosti. Ich zamestnanci zostávajúci dlhodobo v bubline zlatých klietok sú na pozíciach v iných firmách nepoužiteľní. Akákoľvek zmena na trhu má vážne dopady na chod spoločnosti…

 

Od roku 1989 počet vysokých škôl na Slovensku nepretržite stúpal. V súčasnosti pôsobí na území Slovenska 35 vysokých škôl. Táto predimenzovanosť znamená, že počet prijatých študentov sa doťahuje, alebo prevyšuje počet maturantov v regiónoch. Táto nerovnávaha presúva súťaživosť na stranu poskytovateľa vzdelania, nastáva postupné znižovanie pôvodne vysokej úrovne, zvyčajne v dôsledku zníženia štandardov prijímania, odchodu kľúčových pedagógov a následne aj degradácia samotnej hodnoty vzdelania. Absolventi plní presvedčenia o svojej nadpriemernosti požadujú len adekvátne pozície s príslušnými platovými podmienkami, ktoré často nie sú vyvážené ich pridanou hodnotou pre zamestnávateľa. Absencia dodatočného vzdelávania limituje budúcu efektivitu zamestnancov, následne aj spoločnosti…

 

Nízka nezamestnanosť na Slovensku v posledných rokoch zmenila aj postavenie firiem voči zamestnancom. Snaha spoločností o udržanie mladej a stále lacnej generácie zvyšuje náklady a ďalej len upevňuje sebavedomie nepostavené na skutočnej kompetencii, čiže na vzdelaní vycibreným praxou. Pôvodné hodnoty sú vytláčané ideológiou individuálnej nárokovosti, rovnostárstva a relativizovania tradičných hodnôt. To všetko sa stáva nebezpečnou kombináciou pri očakávaní krízy. Samozrejme zavedenie vzorca pri minimálnej mzde, na mzdu naviazané odvody a rôzne sociálne experimenty vytvárajú silné zaťaženie pre zamestnávateľov a podnikateľov na Slovensku.

 

Čaká nás zaujímavé obdobie. Veľa spoločností ukonči svoju činnosť a ľudia prídu o prácu. Na vine nie je zlý trh, zlá vláda či nebodaj konkurencia. Sami si za to môžeme.